Znievska idyla

Autor: Igor Mikula | 20.1.2014 o 21:03 | (upravené 16.5.2014 o 11:42) Karma článku: 19,10 | Prečítané:  196x

...

Očami popasiem baránky na nebi

zhŕkli sa z košiara nebeskej oblohy

vietor ich rozháňa ten pohľad velebím

slnko mi nezbedne šteklí bosé nohy....

 

Nablízku v rybníku beží koncert žabí

na vodnú operu sú zvedavé aj pstruhy

prejdem potichučky nevyruším aby

mohol som sa kochať ja ale aj druhí....

 

Napijem sa vody v studničke z prameňa

tá ma neomrzí veď má príchuť lesnú

ochladí mi vnútro aj spálené ramená

ktoré pre jej sviežosť až ku zemi klesnú...

 

S kukučkou preberiem poveru prastarú

vraj koľko rokov ešte

budem tlačiť káru

po svojej ľudskej ceste...

 

Nechávam trápenia pod korunami stromov

keď v ústach premieľam kyslú príchuť štiaľov

kým sa naplnený opäť vrátim domov

ešte na horizonte pokochám sa diaľou....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Toto už je vojna civilizácií

Prvé Trumpove dni v úrade favorizujú skeptické predpovede.


Už ste čítali?