Reálie baroka

Autor: Igor Mikula | 18.4.2013 o 21:00 | (upravené 21.4.2013 o 6:54) Karma článku: 21,02 | Prečítané:  206x

táto báseň by ma nikdy nenapadla,keby mi nedala vnuknutie jedna známa..Keď som sa jej opýtal,ako sa má,povedala mi posledný verš tejto básne a inšpirovala ma!-)

Maľuješ rieku čo zaplavuje telo

prílivom jemná zobudená zrána

pár ťahov štetcom vyjadruje prelom

keď večerom je zo mňa kurtizána

 

Možno som iba prelud jednej ulice

a tuším že čas mi všetko zráta

baví ma ale strúhať pózy svätice

kde vládne purpur a benátska zlatá

 

pre Teba zopnem ruky svoje spod kríža

zo šiat Ti kričí mužná vôňa chlapa

a na pozadí jasnomodrej z Paríža

kľaknem ku nohám odhodlaná chápať...

 

Aj mandolíne ešte brnknem na struny

s úsmevom čo vie iba koketa

Ty zatiaľ zrátaš všetky farby lagúny

pokým odkráčaš navždy do sveta..

 

Sama som a taká nepodstatná

zmizol si   ľahko voľne adagio

cítim ťa iba z farebného plátna

chýba mi Tvoja neha Caravaggio....

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Mária Terézia nechcela, aby sa Gemer vyľudnil. Pomohli čerešne

Nemajú nič, čo si nedopestujú. Život na lazoch je zložitý.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.


Už ste čítali?