Nad hlavami nám krúžia sovy
mesiac pozerá do jazera
Tak veľký guľatý a nový
pohládza vlnky od večera...
Túžby vstávajú z nánosov
prachu strachu i zablúdení
zbavený všetkých pátosov
túlim sa k Tebe prebudený...
Prepletáme si svorne ruky
nehlučne nebadane mlčky
nevnímajúci žiadne hluky
noci keď vyhrávajú cvrčky...
Žijeme nesníva sa nám
spať by bol hriech nevďačný
spúšťame uzdu zábranám
v polnočný večer mesačný...
Ak snívať tak len o láskach
to nie je zas tak málo
ráno odnesie/nemaj strach/
to všetko čo sa stalo...