Utekal často neraz okolo
dupotal cvalom divokého stáda
a zrazu ho už nikde nebolo
hoci som bežal čo som vládal..
Potom ma lákal hlasom ozveny
na pustý ostrov bez adresy
neodolal som spevu sirény
a narazil som na útesy..
Klesal som ku dnu vrakoviska
večného cintorína lodí
nenachádzajúc východiska
priznajúc že to takto chodí..
V tom si mi podal lano záchrany
učičíkal ma v nežnom náručí
keď som sa poddal stratil zábrany
tak si sa opäť k iným poručil..
Poznáš ma často bez slova
no čo som už taký
začínam často odznova
a spolieham sa na zázraky..
A snívam kam až doletím
či ochladí ma ranná rosa
som iba ďalšou z obetí
nadšenia z krídel Ikarosa..
Neobviňuj ma že som veľa žiadal
že som sa priečil prosil Ťa a prel
že som Ti občas v rozzúrení nadal
veď ja som iba sledoval svoj cieľ..
Hej poznám pády no aj vzlety
no hlavne Tvoju hodnotu
mám svoje vytýčené méty
a vzdávam pocty ŽIVOTU!