Budem tichom ktoré nepokrájaš
krikom ktorý v sebe zdusíš
ohryzkom jablka odhodeným z raja
ak cítiš inak rob čo musíš...
Ja budem steblom ohýbaným vetrom
podbeľom čo v ťažkostiach pučí
ideou čo nezmeriaš ju metrom
možno mávnutím čo sa lúči...
Budem rezonancia po splynutí
či vrchol čo je rovný pádu
beznádej tá ma neprinúti
zapredať dušu stále mladú...
Budem tisíckou odmlčaní
návratom strateného syna
augustový dážď na svitaní
aj letmý dotyk v prítmí kina...
Kto ma chce nájsť ten ma objaví
aj keď tu roky nebudem
hoc nakopia sa vrstvy náplavy
bohatstvá vnútra nepochová zem..